Poľovníctvo je veda

Ako malý chlapec som nechápal zmysel poľovníctva a predstavoval som si, že sa jedná len o lovenie zveri vo voľnej prírode. Zveri, o ktorú sa nikto nestará, musí v lese bojovať o prežitie a ešte ju aj zlí poľovníci lovia zo zábavy a pre mäso. Ako by im nestačilo mäso, ktoré si môžu kúpiť v obchode. Toto sa začalo meniť ako som dospieval a začal sa stretávať s poľovníkmi.

Poľovníctvo je hlavne o vzťahu k lesu a prírode

V dospelosti som mal k poľovníctvu stále určitú mieru odporu. Kolega, vášnivý poľovník, sa ma snažil presvedčiť o opaku. Niekoľkokrát ma vzal so sebou do lesa, hoci mal pušku vždy so sebou na pleci, našim cieľom bolo niečo iné. Chodili sme počas zimy prikrmovať zver, kontrolovať počty kusov zvery, ktoré sú v revíry a rôzne iné činnosti.

Po asi šiestej takejto prechádzke v lese som sa ho spýtal načo vlastne zo sebou tú pušku nosí? Odpoveď bola jednoduchá – zo zvyku. A vtedy mi vysvetlil ako prebieha povolený odstrel a regulovaný chov zvery. Až tu som si uvedomil, že je to vlastne celá veda a poľovníci nie sú iba lovci, ktorí si lovia zver pre vlastne potešenie. Poľovníci sú vlastne hospodári, ktorí sa starajú o to aby bol revír zdravý, zabraňujú premnoženiu a iné činnosti potrebné pre správne fungovanie revíru.

Kto je správny poľovník?

Správny poľovník je ten, ktorý s lesom žije a cíti. Rozumie kedy môže zver loviť a kedy jej zase musí pomáhať. Toto poznanie zmenilo môj názor na poľovníkov už úplne. Vďaka tomu som si uvedomil, ako som poľovníkom krivdil. Títo ľudia si zaslúžia rešpekt a obdiv. Za prácu a drinu, ktorú odvedú v lese pri starostlivosti o zver a revír. Určite sa aj medzi nimi nájdu takí, čo to zneužívajú. Ale kde takýto ľudia nie sú? Poľovníctvo podľa mňa treba podporovať a nie odsudzovať. Je to koniec koncov u nás už tradičné spojenie človeka s prírodou.